Prevoz výbavy z hľadiska zaradenia do sledu svadby je veľmi variabilnou zložkou.
Niekde bol prevoz v predvečer svadby, niekde počas svadby – pred príchodom nevesty do domu muža, spolu s nevestou, až po jej príchode a inde už na druhý deň alebo o niekoľko dní.
Okrem názvu “výbava” bol na Slovensku známy aj staroslovanský termín “rúcho”, čo naznačuje, že obsahom boli veci hnuteľné. Základ výbavy tvorili periny, potom bielizeň, šaty, riad. Jej súčasťou bývalo aj obilie, aby nevesta mala na živobytie do najbližšej žatvy. Okrem periny bolo toto všetko uložené v svadobnej truhlici.
V obyčajoch sprevádzajúcich prevoz výbavy sú podstatné tieto momenty:
– je to záležitosť vydatých žien (“periniarky, ruchárky, duchnárky”) a družbu
– verejný charakter prevozu (spev, hluk, vozenie sa po celej dedine), ciľom čoho bolo ukázať výbavu celému spoločenstvu
– odovzdanie výbavy u ženícha sprevádzali rôzne prekážky (krádež, výkupné, licitácia).