Zosobňuje obradové akty vylúčenia mladuchy a ženícha z rodičovskej rodiny. Svojím významom patrí tiež medzi obrady prechodu – zmeny stavu.
Konala sa pred odchodom na sobáš a opätovne i po sobáši pred odchodom mladuchy do domu ženícha. Mala emocionálne pôsobivý slávnostný obradný priebeh. Mladý pár kľačal (alebo stál – záležalo od vierovyznania v oblasti) pri stole na šatke, matkinej zástere, múčnom vreci či kožuchu a rodičia mali položené ruky na hlavách alebo pleciach mladých.
Na východnom Slovensku držali nad mladými v rukách chlieb. Podstatou bolo prednesenie tzv. ďakovanky (odberanky, odpýtanky), ktorú predriekal mladuche starejší. Záverečné odprosenie a poďakovanie rodičom sa trikrát opakovalo.
Celé rodičovské požehnanie spočívalo v prekrižovaní, pokropení svätenou vodou a vzájomným pobozkaním alebo bozkaním rúk rodičov. Ak rodičia nežili, symbolizovala odobierku mladého páru návšteva na cintoríne.
Keďže sa tento obrad celkovo radil medzi tie smutnejšie, sprevádzal odobierku často „obradový plač“ mladuchy aj ostatných prítomných. Podporovali ho aj texty žiaľnych svadobných piesní.
Odobierkové spevy sú do dones najživšou zložkou svadobného repertoáru. Odlúčenie okrem textov svadobných piesní vyjadrovali aj obradovo-magické úkony – obchádzanie a bozkanie stola, pokľaknutie v kúte, prechádzanie mladuchy drevami popod otcovu nohu alebo preskočenie sekery položenej na prahu a podobne. Mladucha pritom tento odchod podľa obradu odmietala – schovávala sa a utekala, pričom prejavovala žiaľ plačom.
Zbohom ostávajte, hej, mamičkine prahy, čo vás prekráčali moje biele nohy.
Zbohom ostávajte, hej, materine kľučky, čo vás otvárali moje biele rúčky.
Kamarátky moje, hej, všetky ste dievkami, akože ja budem žena medzi vami?
Kamarátky moje, hej, pomáhajte plakať, už ma nebudete medzi seba čakať.
Pri odchode do domu ženícha sa mladucha opäť vinšom odobrala od rodičov, ženích poďakoval za jej výchovu a zaplatil za ňu peniazmi alebo darmi.
V súčasnosti je odobierka od rodičov pred sobášom jedným z najstabilnejších a najrozšírenejších prvkov svadby a v textoch sa viac zdôrazňujú etické a emocionálne prvky vzťahu k rodičom.
Aj takto sa od rodičov odoberal mladý pár:
“Drahí moji rodičia, brat a sestra moja, už nadišiel čas odoberajúc sa k sobášu mám povinnosť poďakovať sa vám za všetky námahy a starosti, ktoré ste priniesli od mojej mladosti. Ďakujem vám vrelo za lásku, dobrotu, ktorou vychovali ste ma a dali k životu. I za odpustenie mojich previnení vás túžobne prosím, odpustite mi ich. Keď teraz poznova za všetko ďakujem, vernosť, lásku, úctu ja tiež vám sľubujem. Chcem byť pohotový pomocou vám prispieť, v starobe a žiali slzy z očí zotrieť. Nakoniec vás prosím teraz len o rodičovské požehnanie, keď sa odoberám na tento vážny krok života. Tak vám sám Boh pomáhaj.”
Model: Monika z FS Technik
Foto: Julián Veverica